S Peťom sme sa dohodli, že dáme v lete trip do Amsterdamu. Nevydalo. Keďže sme si booknutie všetkého nechali na posledný deň, ostalo nám len to najdrahšie. Tak sme prešli na plán B a hľadali niečo ďalšie. Plán B bol ísť teda autom do Norimbergu. Ani jeden z nás nevedel vlastne načo, ale zdalo sa to ako celkom v pohode. Tak sme sa posadili do auta a išli, po ceste sme si dali prestávku v lome Velka Amerika pri Prahe. Pohľad na ten lom bol prvým veľkým wow faktorom tohoto tripu. V podstate sme nevedeli čo nás tam čaká, ale intuitívne sme si zobrali plavky. Kúpať sa dalo, ale bolo treba na vlastne riziko zliezť cez prakticky kolmý zráz. Tam prišiel prvý a ako tak rozmýšľam asi aj posledný areyoufuckingkiddingme faktor tohoto tripu a ten nastal presne vtedy, keď k autu je to tak 15 minút pešo a Peťo zapotí, že on to nedá v žabkách, že sa ide prezuť. Submisívne som súhlasil stále omámený krásou samotného miesta. Ja som tam vyšlapal jamu, od nudy som to prakticky zišiel dole a vrátil sa hore čakať Peťa a zrazu vzadu na skale ho zbadám ako si tam ide svoje a s iphonom sa selfíčkuje. Diki Broňa! Nakoniec sme sa parádne okúpali dole v lome, voda bola nebesky čistá a pekelne studená. Peťov súcit nad mojím čakaním a okolnosti zariadili, že som sadol za Peťove auto a vyskúšal neobmedzenu rýchlosť nemeckých diaľníc z trochu iného pohľadu ako z mojej Octavie. Norimberg bola nuda. Zima a zlé počasie, navyše v nedeľu všetko zavreté. Jediný svetlý bod bol, keď sme sa kvôli okolnostiam dostali na jeden byt. V nedeľu sme sa pri raňajkách rozhodli, že teda opustíme túto krajinu a pôjdeme do Českého Krumlova. Český Krumlov je krásne mesto a právom patrí do siete Unesco a pri pohľade na jeho nočnú verziu prišiel druhý wow faktor tohoto tripu. Potom sme stretli jedného čecha s bulharom a pivkovalo sa, rozprávalo a popritom sme ich vyplieskávali v stolnom futbale.
