Hneď ako sme dobro došli z Chorvátska sme mali dvojnočnú prestávku doma, ktorú som bez zastavenia prežil v aute a na stretnutiach, sme sa vidali na ďalší trip. Zakopané vystihuje jeho názov veľmi presne alebo sme len nenašli ten správny highlight. Už dlho som nezažil pocit, keď ma niečo poriadne prekvapí, ale tobogánu v Terma Białka sa to podarilo. Lindin výkrik mi síce, keď teraz nad tým rozmýšľam mal čosi napovedať, no vášeň zatienila pud sebazáchovy. Solná Baňa Wieliczka ej kej ej Moria, jaskyňa trpaslíkov z Pána Prsteňov ma naozaj dostala a môžem povedať, že je to jedna z najkrajších jaskýň aké som navštívil. Ďalšiu zástavku Krakow sme prešli striedaním reštaurácií a barov s domácim pivom, prechádzaním sa v parku, sedením na lavičkách alebo vozením na elektrických šlehách. Linduške išlo najlepšie trúbenie. A to všetko s krásnym výhľadom z postele na raňajší apartmán zaliaty slnkom. Najviac dal dedko v nonstop parkovisku v Krakowe, keď po zaparkovaní a zaplatení pri odchode na mňa kýva, nech sa vrátim, tak podídem k nemu, pozrie sa na Lindu a povie “very nice, very nice!”. Keď som ešte pri tom Krakowe, určite odporúčam židovskú štvrť, kde vládne veľmi príjemná atmosféra v starých reštauráciách osvietených iba sviečkou, živou hudbou a dobrým jedlom. A tento 5 dňoví trip sme zakončili návštevou Osvienčimu, ktorý som navštívil prvy krát. Taká malá infou, po tretej je vstup bez sprievodcu free, akurát sa platilo 5 zlotých za parkovanie na mieste.
(takto sa tvári človek, ktorý sa nechá nahovoriť, aby položíl zrkadlovku v Krakowe na námestí na niečo do čoho sa hádzali peniaze, čiže pri tom stále niekto bol)
